Blog

Spätné počítanie lehôt vo verejnom obstarávaní

Zákon o verejnom obstarávaní („Zákon”) určuje pre rôzne úkony, ktoré je nevyhnutné vykonať v priebehu verejného obstarávania viacero lehôt, počítaných rôznymi spôsobmi. V praxi sa ako najmenej jasné javí počítanie tých lehôt, ktoré nie sú počítané do budúcnosti, ale spätne.

Pokiaľ ide o úkony v procese verejného obstarávania jedná sa o lehotu na podanie vysvetlenia (§ 48 resp. § 113 ods. 7 Zákona) a lehotu na podanie žiadosti o nápravu ( § 164 ods. 5 písm. c) a d) a ods. 6 Zákona). Zákon tiež určuje spätné počítanie lehôt pri voľbe predsedu Úradu, či v prípade voľby členov Rady a napokon aj lehotu pre podanie žiadosti o predĺženie platnosti zápisu v zozname hospodárskych subjektov (§ 156 ods. 6 Zákona) tieto však nie sú z pohľadu priebehu verejného obstarávania natoľko relevantné. V súvislosti so spätným počítaním lehôt sme koncom minulého roka zaznamenali viacero metodických usmernení týkajúcich sa problematiky spätného počítania lehôt, najmä metodické usmernenie č. 15797-5000/2019 zo dňa 11.12.2019, v ktorom Úrad vyložil spätné počítanie lehôt vo verejnom obstarávaní, tak, že slovné spojenie v ust. § 113 ods. 7 Zákona znejúce „najneskôr tri pracovné dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk“, znamená, že medzi vysvetlením a koncom lehoty na predkladanie ponúk musia uplynúť minimálne tri úplne celé pracovné dni. Podľa nášho názoru však uvedený výklad nemusí byť správny.

Na úvod uvádzame, že dotknuté lehoty sú hmotnoprávne, a teda vyžaduje sa doručenie správy jej adresátovi , t. j., aby sa samotná správa dostala do sféry dispozície jej adresáta tak, že sa s ňou môže oboznámiť, čo je v prípade elektronickej komunikácie odoslanie správy. Je tomu tak s prihliadnutím na ust. § 164 ods. 4 Zákona, resp. s prihliadnutím na pravidlá elektronickej komunikácie. Nazdávame sa, že argumentácia Úradu, že medzi poskytnutím vysvetlenia (t. j. de facto jeho doručením adresátom) a lehotou na predkladanie ponúk musia byť zachované plné 3 pracovné dni, nezodpovedá zneniu Zákona. Podľa nášho názoru lehota musí byť zachovaná, ak je úkon uskutočnený (a doručený) posledný deň tejto lehoty. Konkrétne, ak Zákon prikazuje poskytnúť vysvetlenie minimálne tri pracovné dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk, lehota musí byť zachovaná ak je vysvetlenie poskytnuté tretí pracovný deň pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk. Takýto výklad podľa nášho názoru lepšie zodpovedá dikcii Zákona „najneskôr tri pracovné dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk“. Nazdávame sa totiž, že ak by mal zákonodarca taký úmysel, ako naznačuje v dotknutom metodickom usmernení Úrad, uviedol by znenie „medzi poskytnutím vysvetlenia a posledným dňom lehoty na predkladanie ponúk, musia byť minimálne tri pracovné dni“.

Nesprávnosť výkladu Úradu naznačuje aj iný príklad:
Ak je lehota na vykonanie úkonu definovaná „najneskôr nasledovný deň pod dni X, v ktorom nastala skutočnosť podstatná pre počítanie lehoty“, je zrejmé, že úkon je možné vykonať do 23:59 dňa nasledujúceho po dni X.
Ak je lehota na vykonanie úkonu definovaná „najneskôr v deň X, v ktorom nastala skutočnosť podstatná pre počítanie lehoty“ je zrejmé, že úkon je možné vykonať do 23:59 dňa X, v ktorom nastala skutočnosť podstatná pre počítanie lehoty.
Ak je lehota na vykonanie úkonu definovaná „najneskôr jeden deň pred dňom X, v ktorom nastala skutočnosť podstatná pre počítanie lehoty“ je zrejmé, že úkon musí byť možné vykonať do 23:59 dňa predchádzajúcemu dňu X, v ktorom nastala skutočnosť podstatná pre počítanie lehoty.

Aplikovaním argumentácie Úradu, by však tento deň mal byť „preskočený“ a úkon by mal byť urobený najneskôr do 23:59 dňa, ktorý reálne dva dni predchádza dňu, v ktorom nastala skutočnosť podstatná pre počítanie lehoty tak, aby „bolo zachovaných plných 24 hodín (1 deň)“ počas ktorých už je úkon vykonaný.

Takýto výklad teda smeruje v praxi k neuplatniteľnému postupu. Vyššie uvedené úvahy platia mutatis mutandis pre prípady poskytnutia vysvetlenia podľa § 48 Zákona a lehotu na podanie žiadosti o nápravu § 164 ods. 5 písm. c) a d) a ods. 6 Zákona.

Ohliadnuc od našich vyššie uvedených úvah, je Úrad Zákonom splnomocnený subjekt na podávanie metodického výkladu Zákona, a preto, pokiaľ nebude v relevantnom konaní napr. Radou alebo súdom vyslovený iný záver, odporúčame rešpektovať výklad uvedený v metodickom usmernení č. 15797-5000/2019 zo dňa 11.12.2019 a spätne počítať lehoty tak, ako to uviedol Úrad. Prakticky je teda potrebné zachovať medzi lehotou na predkladanie ponúk a vysvetlením plné 3 pracovné dni v prípade podania vysvetlenia podľa ust. § 113 ods. 7 Zákona, plných 6 dní v prípade podania vysvetlenia podľa § 48 Zákona a napokon v prípade podania žiadosti o nápravu plné 4 pracovné dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk podľa ust. § 164 ods. 5 písm. c) a d) a ods. 6 Zákona.

Autor: JUDr. Marek Griga


Podobné články

Pozor na nájomné zmluvy

Prenájom verejného majetku (majetku štátu, obcí, vyšších územných celkov, či verejnoprávnych inštitúcií) súkromnému sektoru nie je ničím výnimočným. V praxi však často prichádza k rozširovaniu práv a povinností zmluvných strán nájomných zmlúv spôsobom, znamenajúcim porušenie zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov („Zákon o verejnom obstarávaní“), ktorý je v pomere tzv. špeciality vo vzťahu k predpisom upravujúcim nakladanie s verejným majetkom, či všeobecným predpisom súkromného práva. V praxi často prichádza k obchádzaniu tohto špeciálneho zákona uzatváraním rôznych zmlúv, najmä nájomných.

Prečítať článok

Nová úprava koncesií – koniec nejednoznačnosti?

Definícia koncesie bola a zostáva nejasná. Napriek tomu, že nová právna úprava koncesií okrem iného prináša de facto kodifikáciu judikatúry Súdneho Dvora EÚ vzťahujúcu sa na definíciu koncesie a teda aj výrazne viac detailu, v rozhodujúcich aspektoch definície (potreba tretích strán ako beneficientov činnosti koncesionára, respektíve miera preneseného prevádzkového rizika) právna neistota pretrváva.

Prečítať článok
© 2016 Tatra Tender. Všetky práva vyhradené.
Created by Adbee