Blog

Zvyšovanie energetickej efektívnosti budov prostredníctvom EPC (energy performance contract) už nebude zaťažovať verejný rozpočet

S takýmto verdiktom prišla dňa 19. septembra 2017 Európska komisia, keď po dlhých rokovaniach s členskými štátmi vydala usmernenie, podľa ktorého investície do energetickej efektívnosti budov verejného sektora viac nemajú zaťažovať verejný rozpočet.

V uplynulých rokoch Európska komisia vyvíja snahu o prilákanie súkromných investorov do verejného sektora, ktorí by vlastnými investíciami zabezpečili zvýšenie energetickej efektívnosti verejných budov formou poskytovania tzv. garantovanej energetickej služby (energy performance contract alebo „EPC“). 
Poskytovanie garantovanej energetickej služby je forma verejno-súkromného partnerstva, v ktorom súkromný investor preberá vstupné náklady spojené s investíciou do verejných budov a zaručuje sa na základe vykonaných investícií dosahovať klientovi (verejnému subjektu) úsporu prevádzkových nákladov. Náklady na vykonané investície následne klient spláca z dosiahnutých úspor z prevádzkových nákladov po dobu trvania zmluvného vzťahu.

Nedostatky doterajšej úpravy
Napriek snahe o zvýšenie atraktivity EPC kontraktov a prílev súkromného investičného kapitálu do verejného sektora táto forma verejno-súkromného partnerstva už dlhodobo neodráža jej reálne výhody. Je tak z dôvodu absencie jednotnej a harmonizovanej úpravy účtovania finančných operácií vyplývajúcich z EPC kontraktov, ktoré pre verejné subjekty stierajú rozdiel medzi realizáciou opatrení z prostriedkov súkromného partnera a z prostriedkov verejného rozpočtu.
V aktuálnom nastavení účtovania finančných transakcií EPC totiž splátky za investičný majetok priamo zvyšujú zadlženosť subjektu, napriek tomu, že splátky za investície sú hradené výlučne z dosiahnutých prevádzkových úspor. V porovnaní s východiskovým stavom teda splátky nemajú reálny vplyv na schodok verejného rozpočtu, no napriek tomu sú v účtovníctve verejného subjektu evidované ako dlh. 
Z tohto pohľadu tak doterajšia úprava účtovania EPC kontraktov verejnému sektoru neprinášala žiadnu výhodu oproti realizácií investičných opatrení z vlastných zdrojov (úverov), resp. zo štátneho rozpočtu. Verejný sektor, najmä obce a VÚC, musia tiež kalkulovať so zákonnými mantinelmi možnosti zadlžovania a úverovania, nakoľko forma EPC kontraktu predstavuje dlhodobý záväzok v závislosti od okolností od 3 až do 15 rokov. 
Práve dlhodobé zadlženie a zvyšovanie deficitu verejného sektora negatívne ovplyvnilo mieru realizovaných projektov a prísun investícií súkromných partnerov do modernizácie verejného sektora.

Dopad na verejný rozpočet
Nové usmernenie Európskej komisie udalo účtovaniu finančných transakcií EPC kontraktov nový smer a sľubuje si zvýšenie podielu súkromných investícií do energetickej efektívnosti verejných budov.
Základná téza usmernenia vychádza z predpokladu, že v prípade ak poskytovateľ garantovanej energetickej služby nesie väčšinu rizík a benefitov z prevádzky modernizovaného majetku, považuje sa za tzv. ekonomického vlastníka technického zhodnotenia (investícií) a až do splatenia investícií o tomto majetku účtuje na svojich účtoch bez ohľadu na právny (majetkový) vzťah k technickému zhodnoteniu. Pri posudzovaní skutočnosti, na koho účtoch má byť vedený investičný majetok, má teda prevládať miera alokácie benefitov a rizík nad právnym statusom vlastníctva investičného majetku.
Inými slovami, pokiaľ poskytovateľ EPC nesie podstatnú časť rizika (ne)dosiahnutia garantovaných úspor a zároveň požíva podstatnú časť benefitov z prevádzky tohto majetku, má o ňom účtovať poskytovateľ EPC a pri finálnom vyrovnaní (prevode majetku na verejný sektor) sa na strane verejného subjektu táto transakcia zúčtuje ako nefinančná operácia bez dopadu na dlh.

Účtovanie po novom 
Usmernenie operuje najmä s dvomi konkrétnymi formami úpravy vzťahov k modernizovanému majetku a to buď formou operatívneho leasingu, alebo formou tzv. „buy and leaseback“ modelu.
Forma operatívneho leasingu vychádza najmä z predpokladu, že poskytovateľ EPC bude niesť podstatnú časť rizík aj benefitov z prevádzkovania modernizovaného majetku, t.j. bude sa považovať za ekonomického vlastníka majetku. Investičný majetok tak zostáva v súvahe poskytovateľa EPC, a to až do vzájomného vyrovnania s verejným subjektom. Napriek tomu, že tento model pripomína skôr klasický finančný leasing s prevodom majetku po uplynutí stanovenej doby, pri finančnom leasingu sa predpokladá, že nájomca je zároveň ekonomickým vlastníkom investičného majetku, teda že požíva ekonomické benefity a znáša podstatnú časť rizík spojených s prevádzkou modernizovaného majetku. To je však v priamom rozpore s podstatou EPC, ktorá predpokladá prakticky plný prevod rizík a podstatnú časť benefitov spojených s modernizáciou na poskytovateľa EPC. Dôsledkom tak je opodstatnená aplikácia účtovného modelu operatívneho leasingu, ktorý najlepšie odráža vzájomné právno-ekonomické postavenie oboch subjektov.
Pri druhej alternatíve predaja a spätného leasingu majetku sa vlastníctvo k technickému zhodnoteniu prevedie rovno na verejný subjekt, ktorý spätne prenajme tento majetok poskytovateľovi EPC na prevádzkovanie služby. Splátka verejného subjektu za investíciu sa tak priamo vykompenzuje s nájmom za spätne prenajatý investičný majetok.
Prakticky sa tak nemení forma samotného modelu fungovania EPC, avšak mení sa nazeranie na účtovné operácie, ktoré sú s touto formou partnerstva nevyhnutne spojené. Oproti predchádzajúcej úprave navyše bude možné tieto modely aplikovať nie len na hnuteľný majetok, ale aj na nehnuteľný majetok, ktorý sa vykonaním modernizácie stane neoddeliteľnou súčasťou pôvodného modernizovaného majetku.
Určenie konkrétnych foriem účtovania EPC kontraktov v zmysle usmernenia Európskej komisie pre podmienky Slovenskej republiky očakávame od Ministerstva financií SR ešte v roku 2017 poprípade začiatkom roka 2018.

Autor: JUDr. Tomáš Uríček

 


Podobné články

Nové pravidlá ochrany osobných údajov (nielen) vo verejnom obstarávaní

Nová právna úprava verejného obstarávania reprezentovaná zákonom č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov síce upravuje niektoré osobitné povinnosti verejných obstarávateľov/obstarávateľov súvisiacich s ochranou osobných údajov v postupoch verejného obstarávania, avšak zostala rovnako ako predchádzajúca normatíva chudobná na úpravu tejto problematiky.

Prečítať článok

Nový zákon o registri partnerov verejného sektora účinný od 1. februára 2017!

Od 1. februára 2017 nadobudol účinnosť nový zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora („Zákon“), ktorý stanovuje nové povinnosti subjektov pri čerpaní verejných financií a pri uzatváraní verejne financovaných zmlúv s verejným sektorom.

Prečítať článok
© 2016 Tatra Tender. Všetky práva vyhradené.
Created by Adbee